logo
Nákupný košík

oddelovac
SK EN
Hlavné menu

 1/14 >>

Výrub drevín pri výstavbe a problematika stanovenia spoločenskej hodnoty drevín z pohľadu praxe

18.3.2021 13:33 | JUDr. Miloš Kvasňovský

Výrub drevín pri výstavbe a problematika stanovenia spoločenskej hodnoty drevín z pohľadu praxe

Výrub drevín býva častou súčasťou realizácie developerského projektu väčšieho rozsahu, akým sú zväčša projekty zamerané na naplnenie potreby sprístupnenia nových bytových jednotiek verejnosti, najmä, ak majú byť tieto situované v susedstve zastavaných obytných zón. Pridruženým spoločenským prínosom takejto stavebnej činnosti býva zatraktívnenie lokality a zmodernizovanie existujúcej infraštruktúry. Výrub drevín však takmer vždy predstavuje obzvlášť spoločensky citlivú aktivitu, ak sa má uskutočniť v prostredí mesta, kde je každý strom vnímaný ako osamelý reprezentant vzdialenostne nedostupného lesa a jeho žiadúcej rekreačnej, psychicko-estetickej, hygienickej či zdravotnej funkcie.


Právny poriadok SR podriaďuje aktivitu výrubu drevín platnosťou súhlasu získaného od príslušného orgánu ochrany prírody - právnu reguláciu tohto procesu predstavujú vybrané ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“), avšak so zákonnými výnimkami (v § 47 ods. 4 ZOPK, ktoré sa neuplatnia v zákonom vymedzenom prípade - § 47 ods. 5 ZOPK). V ustanovení § 47 ods. 3 ZOPK je vydanie súhlasu na výrub dreviny formulované ako možný postup v odôvodených prípadoch, založených na výsledkoch posúdenia ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka.1 Skutočnosti, na ktoré príslušný orgán ochrany prírody musí v tomto procese prihliadať, sú uvedené bližšie vo vykonávacom predpise ZOPK.2 Osoba žiadateľa o vydanie súhlasu na výrub dreviny sa pritom nemusí zhodovať s osobou vlastníka pozemku, na ktorom drevina rastie (príp. správcu či nájomcu), ktorého súhlas s výrubom však podmieňuje vydanie uvedeného súhlasu príslušným orgánom ochrany prírody.3


Kompenzačné nástroje voči spoločenským stratám spôsobeným následkom realizácie výrubu sú obsiahnuté v ust. § 48 ods. 1 ZOPK, akými sú primeraná náhradná výsadba drevín žiadateľom na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa, príp. finančná náhrada do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na účely vymedzené v ZOPK. Spoločenská hodnota drevín sa určuje v zmysle vykonávacieho predpisu ZOPK4 podľa ich druhu a veľkosti na základe príslušných tabuliek, ktoré sú súčasťou prílohy č. 33 uvedenej vyhlášky.


Zmienená právna oblasť ochrany drevín nie je v jej aktuálnej podobe regulovaná dostatočným spôsobom na to, aby preventívne predchádzala spoločenskému napätiu resp. vyvolaniu negatívnej verejnej mienky v čase, keď sa už raz odsúhlasený výrub drevín dostane do realizačnej fázy. O nedostatočnej právnej úprave a aplikačných problémoch svedčia viaceré medializované výruby najmä z prostredia Hlavného mesta Bratislava, prípadne iných husto osídlených miest a najmä ich centrálnych zón, ktoré, hoci sú aj zákonné, vyvolávajú polemiku aj napriek právoplatnosti povolení na výrub.


Subjekty aktívne pôsobiace v oblasti developmentu sa niekedy stretávajú až s umelo a násilne produkovanými stavmi zdanlivej právnej neistoty v súvislosti s ich zákonnou činnosťou, prezentovanými takto zástupcami verejnosti za výrazného prispenia médií, v mnohých prípadoch bez bližšieho poznania skutkového a právneho stavu na strane sťažovateľov. Predmetná vec sa tak často dostáva do stavu demagógie. Pokiaľ nie je namietaný právny základ výrubu, namietané sú iné s výrubom spojené okolnosti, často aj aktuálnosť spoločenskej hodnoty drevín, pokiaľ medzi nadobudnutím právoplatnosti povolenia na výrub a samotným výrubom uplynie dlhší čas. V čase realizácie platných správno-právnych rozhodnutí býva zákonný postup developera spochybňovaný či už z dôvodu nedostatočného príp. opomenutého včasného využitia dostupných právnych nástrojov verejnosťou na presadenie jej environmentálnych záujmov alebo z dôvodu vnímania takejto právnej úpravy ako nedostatočnej pre tieto potreby verejnosti. Uvedené však nesmie byť na úkor subjektu, ktorý platnú právnu úpravu rešpektuje.


Aktuálne platnú právnu úpravu v oblasti ochrany drevín nepovažujeme za nedostatočnú z pohľadu ochrany prírody, proces vydania súhlasu na výrub dreviny je preskúmateľný v režime všeobecnej právnej úpravy pre správne konanie - na konanie sa vzťahujú všeobecné procesné predpisy pre verejnú správu.5 Právnu relevanciu uvedeného súhlasu posilňujú napr. ust. § 103 ods. 5 a 6 ZOPK.6


Problematickou sa na základe posledných skúseností z praxe zdá byť najmä skutočnosť, že spoločenská hodnota drevín môže s časovým odstupom vzrásť alebo sa ako vzrastajúca môže javiť, a preto časový odstup medzi realizačnou fázou výrubu drevín a momentom stanovenia spoločenskej hodnoty drevín (v zmysle ust. § 48 ods. 1 ZOPK sa tak deje v rámci súhlasu na výrub drevín, ak nebola uložená povinnosť primeranej náhradnej výsadby, starostlivosti o náhradnú drevinu) zväčšuje spoločenský protitlak v okamihu realizácie oprávnenia vyplývajúceho zo stále platného súhlasu na výrub drevín. S ohľadom na skutočnosť, že platnosť súhlasu na výrub drevín vydaného príslušným orgánom ochrany prírody môže byť ešte v súlade s ust. § 89 ods. 2 ZOPK predĺžená, môže byť v deň výrubu drevín spoločenská hodnota vyrubovaných drevín podstatne odlišná od spoločenskej hodnoty drevín v deň vydania uvedeného súhlasu na výrub drevín.


V rámci zabezpečenia plynulosti a nerušenia výkonu takéhoto správno-právneho rozhodnutia oprávnenou osobou je žiadúce, aby bola prijatá taká legislatívna úprava, ktorá bude pamätať na túto skutočnosť vzbudzujúcu negatívnu odozvu v širokej verejnosti, a ktorá tak odstráni prekážky realizácie už raz priznaného práva.


Domnievame sa, že po uskutočnení „výrubového konania“, ktorého výsledkom je získanie platného súhlasu na výrub drevín by malo nasledovať uskutočnenie výrubu za podmienok stanovených v súhlase čo najskôr, preto by sa časová platnosť súhlasu na vyrúb drevín mala zredukovať napr. na obdobie 1 roka. Zamedzilo by sa tak nárastu spoločenskej hodnoty súhlasom dotknutých drevín alebo zdanlivému nárastu takejto hodnoty (napr. vplyvom zahustenia náletového porastu), pri umožnení dodržania uložených požiadaviek na zrealizovanie výrubu (ide najmä o požiadavku na prednostné zrealizovanie výrubu v čase vegetačného pokoja - od 1.11. do 31.03.).7 Vydaniu alebo predĺženiu platnosti takéhoto súhlasu by sa nemali klásť prekážky, ak sú splnené zákonné podmienky pre tieto správno-právne akty / úkony; v prípade straty platnosti súhlasu by samozrejme mohlo nasledovať nové konanie o jeho vydanie, ale už s aktuálnymi podkladmi a kľúčové skutočnosti, akými sú nevyhnutý rozsah výrubu alebo spoločenská hodnota drevín, by sa tak posudzovali v skoršej resp. v kratšej periodicite. Túto zmenu by bolo možné prijať bez akýchkoľvek implikácií na iné zákony.


Prax samozrejme prináša aj iné otázky v súvislosti s problematikou výrubu drevín; jednou z nich je, či by uvedená problematika nemala byť riešená v rámci komplexnejšej právnej úpravy územného konania a stavebného konania. Táto téma je však náročná na dosiahnutie spoločenskej zhody ako nevyhnutného predpokladu pre rekodifikáciu stavebného práva, k uvedenému konsenzu pravdepodobne nedôjde ani v najbližších rokoch, preto by bolo vhodné uskutočniť aspoň takú legislatívnu zmenu, ktorá sa môže udiať bez akýchkoľvek legislatívnych zásahov do inej (súvisiacej) platnej právnej úpravy, či vyvolania neželaných právnych dôsledkov na účinky takejto úpravy.

______________________________________

1 § 47 ods. 3 ZOPK znie: „Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.“ .

2 § 17 ods. 10 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

3 O vydaní súhlasu na výrub drevín rastúcich v zastavanom území obce podľa § 47 ods. 3 ZOPK rozhoduje obec (§ 69 ods. 1 písm. d/ ZOPK), ktorá v súhlase na výrub drevín ukladá vykonanie primeranej náhradnej výsadby, starostlivosti o náhradnú drevinu alebo zaplatenie finančnej náhrady podľa § 48 ods. 1 ZOPK (§ 69 ods. 1 písm. e/ ZOPK).

4 § 36 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

5 § 81 ods. 1 ZOPK znie: „Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, tento zákon neustanovuje inak.“.

6 § 103 ods. 5 ZOPK znie: „Orgán verejnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo záväzné stanovisko, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú.“.

7 § 82 ods. 12 ZOPK znie: „V rozhodnutí, ktorým sa vydáva súhlas na vykonanie činnosti, alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, orgán ochrany prírody tiež určí podmienky vykonávania činnosti vrátane opatrení na zmiernenie alebo odvrátenie nepriaznivých účinkov činnosti, ak sú potrebné na zabezpečenie záujmov ochrany prírody a krajiny, a čas platnosti vydaného súhlasu a povolenej výnimky. Ustanovenie prvej vety sa rovnako uplatní aj na vydanie záväzného stanoviska podľa § 9 ods. 3.



Zdielajte na sociálnych sieťach
Facebook  Twitter  Google  LinkedIn  Pinterest  Email  Print

Diskusia k článku

 1/14 >>


NOVINKY




Kontakt

BRATISLAVA

KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o.
Dunajská 32, 811 08 BRATISLAVA
Slovenská republika
+ 421 2 444 505 56
+ 421 918 755 433

KOŠICE

KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o.
Alžbetina 2, 040 01 KOŠICE
Slovenská republika
+ 421 2 444 505 56

PRAHA

JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát
Husinecká 10, 130 00 PRAHA
Česká republika
+ 420 2 288 830 87

office@kvasnovsky-partners.sk 



© Všetky práva vyhradené - www.kvasnovsky-partners.sk - Podmienky ochrany súkromia - Cookies
Tvorba web stránok od GRANDIOSOFT
© Všetky práva vyhradené - www.kvasnovsky-partners.sk - Podmienky ochrany súkromia - Cookies
Tvorba web stránok

Súbory cookie používame, aby sme zabezpečili čo najlepšie prezeranie našich webových stránok. Ďalšie informácie nájdete na stránke ako používame súbory cookies
SÚHLASÍM    Odmietam